Spravovali našu obec
Zábiedovskí richtári, predsedovia MNV a starostovia
Po vzniku obce stáli na jej čele najskôr dediční richtári. Spomedzi dedičných richtárov sú známi:
1567 – 1619 Prvý richtár Juraj (neskôr prijal meno Zavidovský)
1619 – 1626 Krištof Zavidovský (syn Juraja)
1677 – 1686 Juraj ml.
1715 Michal Krištofiak a po ňom až do roku 1770 jeho potomkovia
1770 Ondrej Hudec
Neskôr sa richtári začali voliť. Volenými richtármi boli:
1783 Ondrej Púčať
1793 Štefan Utoš
1817 Ján Kubík
1818 Juraj Dulla
1819-1820 a 1823-1824 Juraj Ballun
1821-1822 Ján Maruštiak
1826-1830 Matej Galčík
1830-1833, 1835-1837, 1844-1845, 1850-1851 Jozef Galvoň
1834 Ján Púčať
1831-1832, 1838-1842, 1846 Matej Hlina
1842-1843, 1847-1848 Matej Púčať
1849 Jozef Duraj
1856 Andrej Trabalka
1857-1858 Matúš Kubík
1859 Jozef Galčák
1860 Jozef Galvoň
1861-1862 Jozef Zuberský
1866-1870 Jozef Púčať
1870-1872 Jozef Galčák Janík
1873-1874 Matej Tomášek
1876-1878 Jozef Kováľ
1879, 1882-1884 Ján Galvoň
1880-1881 Tomáš Ondreček
1884 Matej Tomášek (podrichtár Martin Bolek)
1893 Matej Kierňa
1894-1897 Martin Chrenek (podrichtár Martin Valek, pokladník Jozef Dzurík)
1898-1908 Ján Kubík (podrichtár Jozef Kubík, pokladník Martin Červeň)
1909 Jozef Jurášek (podrichtár Matej Hlina, pokladník Jozef Zuberský)
1913 Martin Galčák (podrichtár Matej Hlina, pokladník Martin Kováľ)
1914-1918 Ján Haľančík (podrichtár Jozef Šavol, pokladník Jozef Bobrovský)
1918-1923 Martin Kameník (podrichtár Jozef Šavol, pokladník Jozef Bobrovský)
1823 Jozef Šavol – posledný richtár, vo funkcii bol len niekoľko mesiacov.
V nasledujúcom období sa na čelo obce volili starostovia:
1924-1925 Jozef Chrenek Bebej (podrichtár Matej Dula, pokladník Ján Gibas)
1925-1926 Martin Valek
1926-1928 Jozef Chrenek
1928-1932 Peter Kameník (námestný starosta Peter Bolek)
1932-1936 Jozef Púčať
1937-1940 Jozef Chrenek
1940 Martin Valek
Za Slovenského štátu bola funkcia starostu nahradená funkciou vládneho komisára a bol ním
1941-1944 Martin Valek (poradný zbor v zložení Tomáš Dulla, Jozef Vasek a Peter Bolek)
Pred koncom 2.svetovej vojny sa nakrátko obnovila funkcia starostu:
1944 Štefan Chrenek Bebej
Po skončení vojny a obnovení Československej republiky sa na čelo obce volili predsedovia miestneho národného výboru. V tejto funkcii pôsobili:
Od 6.4.1945 Tomáš Dulla
Od 13.5.1945 Martin Kameník
Od 14.10.1945 Jozef Tomčík ml. (podpredseda František Valek, tajomník Jozef Davidovič, pokladník Jozef Marušťák)
1951 Rudolf Šubjak
1951 Jozef Števaňák
1951 Jozef Jurášek
1954 Matúš Hlina ( tajomník Peter Kališ)
1956 Peter Chrenek
1960 Tomáš Kameník
1964 Jozef Tomčík
1971 Matúš Hlina
1976 Ervín Šubjak (tajomník Tomáš Válek)
1986 Veronika Kubíková (tajomníčka Hildegarda Valeková)
1990 Martin Valek (tajomník Ján Banovčan)
Od volieb v júni 1990 sa opäť volili starostovia.
1990-1994 Martin Valek (zástupca starostu Ján Banovčan)
1994 Ján Banovčan (zástupca starostu Jaroslav Šubjak 1994 - 1998, Ján Bobrovský 1998 - 2018, Magdaléna Záhradníková 2018 - 2022, Marta Hlinová 2022 - )
Richtári v Hámričkách
Osada patrila od svojho vzniku až do roku 1696 k Zábiedovu, ale nepodliehala zábiedovským šoltýsom. V rokoch 1696 až 1870 boli samostatnou osadou a v roku 1870 boli Hámričky opäť pričlenené k obci.
Prvým dedičným richtárom bol zakladateľ osady Michal Hámerník zo Zábiedova, ktorý dostal od Juraja Turzu oráčiny a lúky v okolí hámrov medzi potokmi a brehmi trstenským a tvrdošínskym v januári 1607. Kúpil jednu uhliarsku pec „Uhlisko“ od Noskovca z Tvrdošína a založil tak osadu Hámričky niekedy nazývané aj Hámry pri Zábiedove. Po ňom funkciu dedili jeho potomkovia.
1715 Jakub Hamerník st.
Po zavedení voľby richtárov, to boli:
1783 Matej Kubčo
1793 Ján Stas
1845 Ján Železňák
1846 Pavol Škumát
1848 Anton Zboja
1849, 1851 a 1856 Ján Železňák
1870 prechod pod zábiedovských richtárov.
Istý čas pracoval v Hámričkách tzv.osadný výbor. Jeho predsedom bol v roku 1955 František Jašušák a v roku 1960 Jozef Pišút.
