Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Pamiatky v obci

kostol v Zábiedove

Rím. – kat. kostol Kostol Božského srdca Ježišovho v Zábiedove – postavený v rokoch 1931 až 1934 – kedy ho 28.6. vysvätil otec biskup Ján Vojtašák. Krátko z histórie kostola:

V roku 1917 zomrel v USA, v meste Taylor, správca farnosti v slovenskej osade sv. Jána Krstiteľa a zábiedovský rodák, rímsko-katolícky kňaz, novinár, národovec a františkán Ján Stas (1872-1917). Svojho priateľa, krajana a kňaza Andreja Pavču, ešte pred smrťou požiadal aby zo sumy, ktorú mu odkázal – išlo o 9181 USD – postavil kostol v jeho rodnej obci Zábiedovo. Kvôli rôznym prieťahom  vdp. A.Pavčo prvú časť z odkázanej sumy, už pekne zvýšenej o úroky (cca 2000 USD), zaslal otcovi biskupovi Jánovi Vojtašákovi až 31.decembra 1923 a ďalšie roky trvalo vysporiadanie pozemkov, projektová príprava, výber dodávateľa stavby.  Najmä výber staveniska bol zložitý. Požiar na Veľkú noc 1923 zničil celú tzv. Malú stranu (zhorelo 20 domov), a tak zhorenisko po domoch číslo 88 a 89 bolo odkúpené od Jána a Jozefa Janíka, Martina a Rozálie Gibaštíkových, Rozálie Štefanekovej a maloletých bratov Jozefa, Tomáša a Martina Štefanekových a na jar 1931 začala výstavba. Do jesene bol kostol vo forme hrubej stavby pod strechou. Stavbu prevádzal Ing. Ormay z Levoče. V nasledujúcich rokoch sa realizovali dokončovacie práce. Oltár, organ a lavice boli postupne zakúpené za turnusy dreva z urbárskych lesov a 28.júna1934 vtedajší spišský biskup, mons. Ján Vojtašák, vytúžený zábiedovský kostol vysvätil.  V roku 1936 boli tiež za turnus dreva zakúpené zvony (boli tri - najmenší odliaty v Kremnici v roku 1833 a nesúci nápis „Gloria in excelsis Deo.“, stredný odliaty v roku 1936 s nápisom „Matka Ružencová, Pani naša, primlúvaj sa za nás.“, venovaný ctiteľmi ruženca z obce a najväčší, tiež odliaty v roku 1936, s nápisom „Ježišu, Kráľ slávy, zmiluj sa nad nami.“, venovaný zábiedovskými veriacimi). Zvony posvätil vdp. dekan Jozef Slanicaj dňa 25. júna 1936. Počas komunistickej éry sa na kostole neudiali okrem nevyhnutnej údržby žiadne väčšie zmeny. Po uvoľnení režimu začali prvé stavebné úpravy pod vedením vtedajšieho vdp. farára Andreja Imricha a po jeho vysvätení za pomocného spišského biskupa tieto práce podstatne rozšíril a riadil jeho nástupca – vdp. farár a neskôr  dekan Michal Tondra. Bola postavená nová zakristia, miestnosť pre matky s deťmi, návštevná miestnosť, spovedeľnica, sociálne zariadenie a sklad, bol predĺžený chór, vybudovaná kaplnka pred kostolom (vysvätená otcom biskupom Andrejom Imrichom 8.11.1992) a na nej nový vstup so závetrím, stará omietka z exteriéru kostola bola nahradená novou, vymaľovaný bol exteriér aj interiér, vymenená konštrukcia krovu na veži a krytina na celom kostole bola nahradená novou – medenou, boli zdvojené okná a presklené dvere, prebehli terénne úpravy okolia kostola, vydlaždenie prístupových chodníkov prírodným kameňom a pribudol dnes najväčší nový zvon datovaný miléniovým rokom  2000 a nesúci portrét a meno otca biskupa Jána Vojtaššáka, ktorý bol vysvätený pomocným spišským biskupom Andrejom Imrichom.  Zvony boli súčasne elektrifikované. Generálkou prešiel tiež oltár a organ. Bol zateplený strop a vybudované podlahové kúrenie. Práce boli prefinancované zo zbierok a milodarov veriacich, príspevkov urbarialistov,  z dotácií obce a vďaka množstvu bezplatne odpracovaných brigádnických hodín veriacich.

Kostol v súčasnej podobe bol konsekrovaný dňa 6.8.1995 otcom biskupom mons. Františkom Tondrom, hoci viaceré práce prebehli až v nasledujúcich rokoch už pod vedením ďalšieho správcu farnosti vdp. Jaroslava Chovanca.   

Zvláštnosťou kostola v Zábiedove, ktorý je zasvätený Božskému srdcu Ježišovmu, je že na oltári je zobrazený aj Ján evanjelista – ktorý bol patrónom vdp. Jána Stasa – na jeho počesť i ako čiastočné zadosťučinenie požiadavky vdp. Ondreja Pavču, aby bol kostol zasvätený práve tomuto apoštolovi.Rímskokatolícky kostol Božského Srdca Ježišovho z roku 1931 s kaplnkou Lurdskej Panny Márie, ktorá bola postavená v roku 1995.

Zvonica s kaplnkou v Hámričkách stojí na ulici Zvoničnej v miestnej časti Hámričky. 29.9.1966 bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku. Zvonica pochádza pravdepodobne z prelomu 18. a 19. storočia. Je postavená na vrchole terénneho zlomu ako jednoduchá bloková stavba so štvorcovým pôdorysom a ihlanovou strechou. Ako stavebný materiál bol použitý lomový kameň ukladaný v nepravidelných riadkoch na vápennú hrubozrnnú maltu. Interiér je jednoduchý. bez členenia, jediným prvkom je liaty zvon zavesený na priečne zamurovanom tráme. Steny exteriéru sú v hornej tretine členené z troch strán (okrem západnej) zvukovým oknom s polkruhovým ukončením, Vo východnej stene je pod zvukovým oknom malá nika s kópiou kamennej Piety, ktorej originál je uložený v Oravskej galérii. Pod touto nikou je vstup do zvonice.

Kaplnka je mladšia. Bola postavená v prvej tretine 20. storočia. Stojí vo svahu pod zvonicou a západnou stranou je čiastočne zapustená v teréne. Pôdorys je jednoduchý obdĺžnik s pozdĺžnou osou v smere východ-západ. Vchod je v osi východnej steny a v osi južnej steny je malé štvorcové okno. Aj tu bol stavebným materiálom lomový kameň ukladaný v nepravidelných riadkoch na vápennú maltu. Strecha je sedlová, členená vyvýšenou časťou a s predĺžením nad vchodom. Oproti vchodu je kamenný oltár a nad ním v stene nika s novšou sochou Panny Márie. Kaplnka prešla v rokoch 1994 až 1997 kompletnou rekonštrukciou. V roku 2000 sa uskutočnila posviacka so svätou omšou, čím bola založená tradícia odpustových slávností spojených s procesiou veriacich zo Zábiedova. Táto odpustová slávnosť pripadá na sviatok narodenia Panny Márie, keďže tejto udalosti je kaplnka zasvätená. 

Zvonica s kaplnkou v Hámričkách boli zvečnené v slovenskej filmovej klasike, a to vo filme Živý bič (natočenom v r. 1966) a vo filme Rysavá jalovica (natočenom v r. 1970) podľa rovnomenných románov Mila Urbana a Martina Kukučína. 


 


Úvodná stránka