Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

História obce

Obec Zábiedovo vznikla v pustej oblasti a vo veľmi hustých lesoch na základe valaského práva. Názov obce vysvetľujú dve teórie:

Prvá ho považuje za skomoleninu pôvodného názvu potoka pretekajúceho obcou, keďže v r. 1371 sa pri popise hraníc novozaloženej Trstenej spomína, že hraničná čiara od Tvrdošína ide „a flumine Zawoda“, čiže od Zábidovského potoka. Druhá teória hovorí, že názov obce pochádza od valaského osobného mena Zavid (podobne ako Vasiľ – Vasiľovo).

Pravdepodobnejšou sa zdá byť druhá teória, čo dokazuje aj prvá písomná zmienka o obci, ktorá pochádza z daňového súpisu v roku 1567. V tomto súpise sa uvádza, že „obyvatelia obce vyznali pod prísahou, že až posiaľ svojmu zemepánovi neplatili nijaké dávky ani neposkytovali roboty, pretože ich sloboda, daná a povolená ich zemepánom nevypršala. Domy si začali stavať na pustých miestach a vo veľmi hustých lesoch. Miesto pluhu používajú motyky.“ Pritom je známe a preukázané, že práve valaskí osídlenci, mali takéto úľavy, lebo museli byť vždy pripravení so zbraňou chrániť územie svojho zemepána, teda severnú hranicu Oravského panstva, od nájazdov poľských družín,. Teóriu podporuje aj valaský pôvod názvov častí chotára – Črťaž, Nové diely, Grúnik, Suchý grúň, Príslop atď. Podľa zachovaných názvov ralí boli zrekonštruované rodinné mená prvých osadníkov – Paško, Štec, Lebeda, Bartoš, Petro, Škrba, Kapka. Súčasný názov obce prešiel dlhým vývojom. Z histórie našej obce sú známe názvy – Zawydowo, Zavidovo, Zavidov, Zabido, Zábidov, Zábidovo a od roku 1946 Zábiedovo. Od vzniku obce až do zavedenia tereziánskeho urbára v r.1767 spravovali dedinu dediční šoltýsi s menami – Zawydowský, Zavidovský, Zábidovský, Mikula, Balvan atď. Neskôr bolo riadenie obce zverené voleným richtárom. Obyvatelia obce boli až do vynesenia zákonného článku IX. z roku 1848 o zrušení poddanstva v poddanskom pomere voči oravskému hradnému panstvu.

Súčasťou obce je aj bývalá osada Hámričky, ktorá vznikla v r.1607. Založil ju na základe povolenia Juraja Thurzu na otvorenie železných hámrov Michal Hámerník, ktorý mal troch synov – Michala, Štefana a Gála.  V roku 1614 povolil Juraj Thurzo Michalovi a Gálovi "hámernikom závadovským" odsťahovať sa z Hámričie a založiť druhé hámre (Hámre pri Trstenej na Jelešni). V Hámričkách zostal ich stredný brat Štefan. Železnú rudu pre tunajšie hámre kopali vo vitanovskom katastri a v doline Bobrovca. Počas kuruckých bojov boli tunajšie hámry zničené. V roku 1686 sa píše:"Je tu dielňa na spracovanie železa, ľudovo hámer, ktorý je od čias litovského pustošenia opustený a budovy sú spálené." Hámorníctvu sa tu darilo len do polovice XVIII. storočia, potom sa osada premenila na obyčajnú roľnícku osadu. Názov Hámričky pochádza z roku 1870, predtým mala osada názvy "Hámry ad Zawidow", "Hamri ad Zabido", "Hámri", "Hámri ad Zábidov". V roku 1696 mali Hámričky osevnú plochu na 5 prešporských meríc zrna. V roku 1715 je tu obsadenej len 1/4 rale, osevnej plochy tu bolo na 42 korcov zrna, lúk na 3 vozy sena a žilo tu 7 rodín čiže približne 35 obyvateľov (v tom istom roku bolo v Zábiedove obsadených 6 ralí, osevnej plochy bolo na 481 korcov zrna, lúk na 28 vozov sena a 46 gazdov, teda cca. 230 obyvateľov). V r.1828 tu bolo 14 domov, v ktorých žilo 70 ľudí. V roku 1850 bola zameraním zistená výmera Hámričiek, ktorá činila 207 katastrálnych jutár a 201 štvorcových siah (t.j. približne 120 ha). V roku 1870 tu žilo 59 obyvateľov v 9 domoch. Osada Hámričky bola od svojho vzniku do roku 1696 počítaná k Zábiedovu, ale nepodliehala zábiedovským šoltýsom. Od r.1696 sa považuje za samostatnú osadu až do roku 1870, kedy bola opäť pripojená k obci Zábiedovo. Ako miestna časť obce Zábiedova potom existovali Hámričky až do začiatku 90-tych rokov XX. storočia, kedy boli administratívne pričlenené k obci Zábiedovo ako jej súčasť bez vlastného názvu. Záujem obavetľov o zachovanie historického názvu, ktoré sa premietli do snahy vedenia obce sa podarilo dotiahnuť do úspešného konca 1.1.2008, kedy bola opäť obnovená miestna časť obce Zábiedovo s názvom Hámričky. V roku 2014 tu žilo 45 obyvateľov v 14 domoch.


 

Chronologický prehľad významných udalostí a zaujímavostí z histórie obce

1588 – boli v osade Zawydowo valasi pána Thurzu na 2 portách.

1593 – Zawydow mal 2,5 porty.

1598 – v obci stálo sedem sedliackych domov.

1604 – počet domov v obci klesol na štyri.

1608 – podľa daňového súpisu sa pre veľkú chudobu zistili v obci len 2 domy na zdanenie.

1611 – podľa vizitácie E.Lányiho obec patrí do farnosti Tvrdošín.

1615 – obec dostala hoľu Javorinky, kde sa malo chovať 500 oviec.

1619 – žil tu šoltýs Juraj s bratmi a riadili 7 valaských sedliakov a 2 želiarov.

1624 až 1626 – šoltýsi Krištof Zawydowsky s bratmi tu majú mlyn. V celom chotári bolo osevnej plochy na 340 lukien zrna, lúk na 100 vozov sena, rodín tu bolo 40 (asi 200 ľudí).

1647 – podľa daňového súpisu mala osada Zavidov 1,5 porty okrem šoltýstva.

1663 – Andrej Raphanides, úradník Oravského zámku a Albert Meško, stoličný prísažný, ustaľujú a popisujú hranice medzi Zábiedovom a Habovkou.

1677 – Juraj Zawidowský drží pol šoltýstva, ostatní mali platiť pre neúrodnosť poľa dávky spoločne. Sedliakov bolo 7 a želiari 2.

1686 – počas kuruckých bojov dedina spustla. V tomto roku sa uvádza, že dedina je úplne zničená. Obyvatelia, ktorí tu zostali vyzerajú horšie ako žobráci. Viacerí šoltýsi pre veľkú biedu zanechali pozemky a rozpŕchli sa.

1690 – boli v celej dedine len 3 rale obsadené, ostatné sú pusté.

1712 – obec mala už 4 rale, osevnej plochy na 40 prešporských meríc zrna a lúk na 12 vozov sena.

1715 – v Zavidove bolo 6 obsadených ralí, osevnej plochy na 181 korcov zrna, lúk na 28 vozov sena, gazdov 46 a asi 230 obyvateľov.

1728 – osada Zábido má múčny mlyn, ináč je chotár vrchovitý a nesúci na poľnohospodárstvo.

1778 – bolo v Zábidove 138 ľudí na 9 raliach.

1787 – obec Zábidovo, dovtedy filiálka farnosti Tvrdošín, bola pričlenená k farnosti Trstená.

1828 – v obci bolo 121 domov a 748 ľudí.

1850 – zameraním chotára obce sa zistila výmera 2890 katastrálnych jutár a 1086 štvorcových siah (t.j. 1665 ha – dnes činí výmera 1797,8 ha).

1870 – urbárskou dohodou bol upravený pomer medzi starousadlíkmi a hradným panstvom. Bolo tu 99 domov a 534 ľudí.

1918-1919 – v prenajatej drevenici je základná škola, ktorú navštevuje 46 žiakov. Všetky ročníky sa učia spolu v jednej triede.

1923 – veľký požiar na Veľkú noc zničil celú tzv.Malú stranu – zhorelo 20 rodinných domov.

1924 – 24.10. bol v obci založený dobrovoľný hasičský spolok

1926 – v obci bola postavená Rímsko-katolícka ľudová škola.

1930 – v obci bolo 121 domov a 476 ľudí.

1931- bola ukončená stavba kostola (dovtedy chodili obyvatelia obce pešo na bohoslužby do Trstenej). Stavba bola postavená zo zbierok a najmä z pozostalosti, ktorú na tento účel zanechal náš rodák a františkánsky kňaz pôsobiaci v USA, Ján Stas. Z ušetrených prostriedkov bola pristavená škola.

1934 – otec biskup Ján Vojtaššák vysvätil tunajší kostol.

1937 – prebehla dražba poľovného práva v obci a nájomníkom sa stal na 6,5 roka Ing. Edrin Lexa z Brna, ktorý platil nájomné 1000 Kč ročne.

1938 – do obce bol zavedený prvý telefón.

1940 – bola v obci zriadená „rádiofónna stanica“.

1940 - 42 prebehla výstavba hasičského skladiska a obecného domu, ktorý bol neskôr viackrát pristavený.

1944 – do obce bola zakúpená dvojkolesová motorová hasičská striekačka.

1945 – počas oslobodzovacích bojov druhej svetovej vojny bola dedina vypálená. Zo 110 domov zhorelo 88. Po oslobodení vypukol na jeseň týfus, ktorý si vyžiadal veľa ľudských životov.

1945 – poľovné právo bolo prenajaté „dirigentovi“ banky v Tvrdošíne – Jozefovi Jelenčíkovi za 1300 Kč ročne.

1946 - prebehlo scelenie a rozparcelovanie pozemkov pre vojnových pohorelcov a uvoľnili sa prostriedky na opätovné vybudovanie vojnou zničenej obce. Novou parceláciou sa zrušili pôvodné spoločné dvory.

1948 – poľovné právo bolo prenajaté poľovníckej spoločnosti „Leonard Baruta a spol.“ z Trstenej na 9 rokov za 200 korún ročne. Obci bola poskytnutá pôžička na stavebnú obnovu vo výške 24,8 mil. korún.

1949 – do obce bol zakúpený koč na dopravu lekára, farára a notára. Plénum MNV udelilo čestné občianstvo vtedajšiemu prezidentovi Klementovi Gottwaldovi. Povodeň, ľadovec a dlhotrvajúce dažde takmer úplne zničili úrodu.

1950 – prebehla elektrifikácia obce a bolo zriadené verejné osvetlenie. V obci tiež vznikla skupina spoločne hospodáriacich roľníkov.

1951 – prebehla regulácia potoka Zábiedovčík v hornej časti obce.

1952 – bol vybudovaný obecný rozhlas a založená materská škola v prenajatom rodinnom dome.

1953 – v obci bolo založené Jednotné roľnícke družstvo (JRD).

1954 – bol vybudovaný areál družstva.

1955 – vybudovaný bol rybník a pristavená tanečná sála a zasadačka k Obecnému domu.

1958 – v Hámričkách bola zriadená tehelňa, ale už o rok bola pre nerentabilnosť zavretá. Počet členov JRD stúpol o 26. Bol založený chov vodnej hydiny. V tomto roku bol zoštátnený spoločný les urbarialistov.

1959 – v obci je ešte 73 súkromne hospodáriacich roľníkov, ktorí vlastnia viac ako polovicu katastrálneho územia obce a podľa veľkosti majetku musia odovzdávať povinné dodávky štátu, často za smiešne výkupné ceny.

1960 – na JRD bola vybudovaná letná maštaľ a ošipáreň.

1961 materská škola bola presťahovaná do budovy obecného úradu. V sále sa dvakrát do týždňa premietajú filmy.

1962 – jar prišla po dlhotrvajúcej zime veľmi neskoro a nasledovalo dlhé daždivé počasie. JRD takmer polovicu zemiakov zasadilo až na začiatku júna.

1964 – boli zelektrifikované Hámričky. Materská škola prešla z poldennej na celodennú prevádzku.

1966 – JRD zaniká a vzniká Štátny majetok. Pre obec bol zakúpený automobil Praga V3S a bol postavený most na ulicu. V tomto období prebieha aj reguláciu potoka od obecného úradu po JRD. 29.9.1966 bola vyhlásená zvonica s kaplnkou v Hámričkách za kultúrnu pamiatku.

1967 – v obci bolo zavedené šrotovanie obylia. Pri nehnuteľnej kultúrnej pamiatke Zvonica s kaplnkou v Hámričkách prebehlo nakrúcanie scén pre filmy Živý bič a Rysavá jalovica.

1968 – bolo tu vybudované futbalové ihrisko.

1969 – občania si svojpomocne vybudovali vodovod. Prebehla oprava strechy kostola. Začiatok 70-tych rokov – bol vybudovaný obchod s pohostinstvom, veľkovýkrmňa ošípaných a veľkokapacitný teľatník.

1972 – pre účely materskej školy bol zakúpený rodinný dom od J.Singhofera.

1973 – bola zriadená Miestna prevádzka v obci, ale už po troch rokoch zanikla. Prebehla rekonštrukcia a prístavba základnej školy.

1974 – Základná škola 1. až 4.ročník v obci bola zrušená, žiaci navštevujú ZŠ v Trstenej. Do budovy ZŠ sa presťahovala materská škola, a v jej pôvodnej budove boli zriadené detské jasle.

1979 – v obci ešte žije 17 roľníkov, ktorí napriek rôznym donucovacím akciám odmietajú vstup do JRD. Pôda sa im odoberá direktívne a štátny majetok v obci sa pričlenil k JRD Trstená. Na dolnom cintoríne bola postavená márnica. 80-te roky – prerába sa rovná strecha obchodu a pohostinstva na sedlovú. K obchodu bola pristavená predajňa mäsa, ktorá však slúžila len krátko tomuto účelu. Prebehlo rozšírenie spoločenskej sály v budove obecného úradu.

1990 – bol vybudovaný prevádzač 2. programu STV, zrušené detské jasle v obci a do ich budovy vrátená materská škola. Do obce sa vracia Základná škola 1.-4.ročník.

1991 – obnovuje sa hospodárenie Bývalých urbárskych spolumajiteľov na lesnej pôde. Začína rekonštrukcia a prístavba kostola.

1992 – prebehla vysviacka kaplnky Panny Márie Lurdskej pod kostolom. Vzniká Združenie vlastníkov lesa, ktoré preberá od štátnych lesov hospodárenie na súkromnej lesnej pôde, ktorá nepatrí do spoločného urbárskeho lesa. Obecné zastupiteľstvo schvaľuje za erb obce pôvodný erb, ktorého odtlačok a popis sa zachoval v archívoch a ktorý je tvorený jeleňom pred dvoma košatými smrekmi. Spolu s erbom bola schválená aj vlajka obce v bielo-žlto-zelenej farbe. Pre potreby požiarnikov bol zakúpený špeciálny požiarny automobil AVIA DVS 12A30.

1993 – bol vybudovaný kamenný most a stĺp s pamätnou tabuľou pred kostolom. Súčasne pokračujú práce na kostole.

1994 – nevídaná úroda húb. Pokračujú práce na kostole.

1995 – bol vybudovaný park v hornej časti obce a ukončená rekonštrukcia kostola. 6.8.1995 sa uskutočnila konsekrácia kostola spišským biskupom Mons. ThDr. Františkom Tondrom. Bola zrenovovaná sála, vybudovaný nový obecný rozhlas. V obci sa konali sväté misie a na ich pamiatku bol postavený pri kostole misijný kríž.

1996 – bol vybudovaný park pri konečnej zastávke SAD, postavili sa dve nové čakárne, zriadila sa nová učebňa v ZŠ. Začala výstavba kaplnky v Suchom grúni, prebieha rekonštrukcia kultúrnej pamiatky Zvonica s kaplnkou v Hámričkách. Začala výstavba volejbalového ihriska pri futbalovom ihrisku. Do obce bola zakúpená s prispením Slovenskej poisťovne ďalšia požiarna striekačka PS-12.

1997 - Prebehla rozsiahla rekonštrukcia budovy materskej školy. Bola vybudovaná odstavná plocha pre automobily pri kostole. Televízny prevádzač bol rozšírený o vysielanie signálu 1.programu STV. Bola dokončená výstavba kaplnky v Suchom grúni, ktorej vysviacka prebehla 27.7.1997.

1998 – bolo dokončené volejbalové ihrisko, telefónna sieť v obci bola rozšírená o 77 staníc, prebehla projektová príprava a vydanie stavebných povolení na plynofikáciu obce a výstavbu novej požiarnej zbrojnice.

1999 – bol vymenený stožiar a transformátor „Za Mihaliaka“. Boli zlikvidované divoké skládky odpadu a nevyhovujúca výsadba prestárnutých topoľov bola nahradená novou výsadbou z prevažne ihličnatých drevín.

2000 – bola ukončená prvá etapa a začala výstavba druhej etapy plynofikácie obce. Stará a poškodená kaplnka v Bore bola nahradená novopostavenou kaplnkou. Nad obcou bol vztýčený slovenský dvojramenný kríž. Na kostolnej veži bol inštalovaný nový – najväčší zvon nesúci meno otca biskupa Jána Vojtašáka.

2001 – bola ukončená úplná plynofikácia obce ukončením II. aj III.etapy. Ukončená a skolaudovaná bola budova požiarnej zbrojnice. Prebehla rozsiahla oprava budovy OcÚ a jeho splynofikovanie, podobne bola vynovená budova Základnej školy. Na volejbalovom ihrisku vznikla vyasfaltovaním plochy viacúčelová športová plocha. Bol vymenený transformátor v dolnej časti obce.

2002 - Všetky miestne komunikácie v obci aj v Hámričkách dostali nový asfaltový koberec, rovnako aj veľká časť štátnej cesty do obce.

2003 – bol schválený územný plán obce a obnovené obecné kroje. Prebehla plynofikácia materskej školy a kostola, ktorý bol tiež vymaľovaný. Prebehla rozsiahla rekonštrukcia verejného osvetlenia a výmena väčšiny svietidiel.

2004 – boli ukončené práce na posilňovni a tá začala slúžiť mládeži. Viacúčelová športová plocha na ihrisku dostala oplotenie a osvetlenie. Na hornom konci bola vyasfaltovaná viacúčelová plocha slúžiaca ako športové ihrisko a počas bohoslužieb tiež ako parkovisko. Pribudol nový prístrešok na zastávke SAD v strede obce. Bol vybudovaný vodovod na Hradách vyšných. Intravilán obce bol na základe schváleného územného plánu rozšírený o takmer 23 hektárov.

2005 – prebehla rekonštrukcia a prekládka vedenia vysokého napätia a novú trafostanicu dostali Hámričky. Prebehla elektrifikácia vodojemu a jeho vybavenie novým chlórovacím zariadením. Ukončila sa oprava regulácie potoka v hornej časti obce. Na Hradách vyšných bola vybudovaná makadamová miestna komunikácia.

2006 – obec prvýkrát v histórii prekročila hranicu 800 obyvateľov. Začala výstavba domu smútku. V Hámričkách bola predĺžená sieť nízkeho napätia do novej ulice. Prebehla výstavba vedenia vysokého napätia na Hrady vyšné, vybudovanie novej trafostanice a rozvodu nízkeho napätia pre novú ulicu v tejto lokalite. Začali tam tiež práce na výstavbe verejného osvetlenia. V obci sa rozbehol projekt Mládež obci – obec mládeži a bol zriadený klub mládeže. Začali práce na projektovej dokumentácii oddychovej zóny pri rybníku. Nákladom viac ako štvrť milióna korún prebieha príprava projektu odkanalizovania obce.V posledných rokoch obec vyvíja aktivity smerom k investorom s cieľom využiť potenciál obce v cestovnom ruchu - vhodné lyžiarske svahy, cykloturistika, zber lesných plodov, ticho a kľud koncovej obce, zachované vidiecke osídlenie, výhodná poloha a ďalšie dannosti by si práve investície v tejto oblasti zaslúžili.

2007 - Počet obyvateľov sa zvýšil na 816. Obci sa podarilo zabezpečiť pokrytie obce signálom GSM pre mobilné telefóny operátorom T-Mobile. V rámci projektu "Program environmentálne uvedomelého občianstva" sa výrazne intenzifikovala separácia odpadu a v obci začína pôsobiť "Detská ekopolícia" - aktivita si vyslúžila ocenenie Ministerstva životného prostredia ako Ekonápad roka 2007. Pokračovala výstavba Domu smútku a bola vybudovaná k nemu prístupová cesta. Došlo k zrekonštruovaniu priestorov obecnej knižnice a výraznému rozšíreniu knižného fondu. Viacúčelová plocha na hornom konci obce dostala basketbalové koše a stožiare na volejbalovú sieť. Prebehlo vymaľovanie interiéru základnej školy a v materskej škole boli vymenené vykurovacie telesá, vchodové dvere atď. Vo veľkovýkrmni ošípaných bol ukončený chov ošípaných, objekty začínajú chátrať. Obec bola pokrytá vysokorýchlostným internetom.

2008 - Počet obyvateľov stúpol na 826.  Dočasné zariadenie pre pokrytie obce signálom GSM bolo nahradené stálym a rozšírilo sa pokrytie obce o operátora O2 a Orange. Splynofikovala sa kotolňa ZŠ a bolo vybudované detské ihrisko v parku pri Mihaliakoch. Dom smútku bol skolaudovaný a na Sviatok všetkých svätých prebehla aj jeho posviacka. Vybudovala sa asfaltová prístupová cesta k dolnému cintorínu a spevnená komunikácia na Hradách vyšných spolu s verejným osvetlením. V Hámričkách bol vybudovaný nový prístrešok na zastávke SAD. Prebehla tiež výmena strešnej krytiny a vymaľovanie exteriéru kostola. Obec nadviazalo medzinárodnú spoluprácu s obcou Dobratice v Českej republike. Obec sa opäť oficiálne rozdelila na miestne časti Zábiedovo a Hámričky a do platnosti vstúpilo pomenovanie ulíc. Obec bola jedným z hlavných organizátorov Medzinárodných pretekov SR v country-crosse. Obec získala cenu ministra životného prostredia SR za dlhoročné aktivity zamerané na ochranu životného prostredia.

2009 - Počet obyvateľov stúpol na 833. Slovensko prešlo na novú menu EURO. Na dolnom cintoríne bolo vybudované prístupové schodisko a chodník, obecný rozhlas bol rozšírený na Hrady. Pri príležitosti 115. výročia kňazskej vysviacky a 75. výročia vysviacky rím.-kat. kostola v obci bola odhalená pamätná tabuľa rodákovi Jánovi Stasovi. Prebehla výmena okien na budove školy. Obec sa stala víťazom národného kola súťaže "O ľuďoch s ľuďmi" a získala tak cenu za podporu miestnej demokracie. Obec spoluporiadala druhý ročník MM SR v country-crosse.

2010 - Počet obyvateľov po rokoch rastu prvýkrat zaznamenal pokles na 822. Spôsobila to predovšetkým rekordne vysoká úmrtnosť, keď za rok zomrelo až 15 občanov. Prebehla rozsiahla rekonštrukcia budovy obecného úradu s jeho prístavbou a nadstavbou, na čo získala obec prostriedky s Programu rozvoja vidieka. Boli vybudované kompostoviská pri cintorínoch, ihrisku, v ZŠ a MŠ a vecné ceny získali od obce všetky domácnosti, ktoré si vybudovali vlastné kompostiviská. Obec spoluorganizovala tretí ročník MM SR v country-crosse. Obec získala 2. miesto v medzinárodnom finále súťaže "O ľuďoch s ľuďmi" konanom v Brne.

2011 - Počet obyvateľov stúpol na 831. V rámci protipovodňových opatrení bola vyčistená nánosmi zanesená zdrž nad Ulicou a spevnený breh potoka Zábiedovčík na hornom konci obce lomovým kameňom na vonkajšej strane oblúka pri Revayovcoch.  Bola vybudovaná nová trafostanica pri futbalovom ihrisku s vedením nízkeho napätia do pripravovanej ulice Bor. V rámci potravinovej pomoci bolo medzi obyvateľov rozdistribuovaných 2800 kg potravinovej pomoci. Prebehla výmena a doplnenie dopravného značenia na miestnych komunikáciách. V budove školy boli vymenené okná učební. Obec získala 1. miesto v kategórii do 1000 obyvateľov v súťaži Hlavné mestá biodiverzity a cenu za najlepší projekt realizovaný na Slovensku.

2012 - Počet obyvateľov 830. Bol vybudovaný vodovod do novej ulice Bor a predĺženie vodovodu aj elektrického vedenia k novej výstavbe na Hradách a v Hámričkách, zrekonštruovaný bol vodojem na Košároch a ulice Nová, Hrady a časť Krížnej dostali asfaltový povrch. Nad ulicou vyrástla nová kaplnka. Bola ukončená kompletná výmena svietidiel verejného osvetlenia v obci. Nad kanceláriou Urbáru bola vybudovaná miestnosť do ktorej sa začali zhromažďovať historické artefakty darované občanmi. Prebehla rekonštrukcia sociálnych zariadení v ZŠ. Obec získala v celoštátnej súťaži 3Z - Znižuj, Znovupoužívaj, Zrecykluj, mimoriadnu cenu poroty.

2013 - Počet obyvateľov 834. Bol predĺžený vodovod k novej výstavbe na Hrady vyšné a elektrické vedenie do ulice Záhumnie. V novej ulici Bor bola vybudovaná makadamová miestna komunikácia. V materskej škole prebehla rekonštrukcia sociálnych zariadení. Z obce sa po Slovensku rozšírila "Vianočná výzva zo Zábiedova" na podporu tradičnej rodiny. Rozbehli sa prípravné práce na jednoduchých pozemkových úpravách v obci s cieľom vytvoriť stavebné pozemky v lokalite Hrady vyšné a Grúnik.

2014 - Počet obyvateľov 846. Bol vybudovaný vodovod a verejné osvetlenie do Ulice Záhumnie. Verejné osvetlenie sa predĺžilo aj k Hornému cintorínu a solárne osvetlenie dostala aj Ulica Bor. Prebehla tiež rekonštrukcia vodovodu od Ulice Krížnej križovatku Ulice Hlavnej a Družstevnej. Bol tiež predĺžený obecný rozhlas k ihrisku s pokrytím Ulice Bor a na Hrady vyšné. Asfaltový povrch dostala druhá časť Ulice Krížnej. Na pozemku, ktorý poskytla obce sa rozbehla výstavba Urbárskeho domu (budova garáží a administartívy). Prebiehajúce reštitučné konanie na čas zastavilo práce na pozemkových úpravách.

2015 - Počet obyvateľov 865. Bol vybudovaný vodovod do Ulice Pod Makoviskami a predĺženie verejného osvetlenia k novej zástavbe na Hradách Vyšných. Na Ulici Záhumnie bola makadmom spevnená miestna komunikácia. Obnovili sa vlani prerušené práce na príprave jednoduchých pozemkových úpravách v časti Hrady vyšné a Grúnik. Prebehlo vyčistenie dna a obnova bývalého rybníka. Začala rekonštrukcia kaplnky na Dolnom cintoríne, bol vymaľovaný interiér kostola. Bola vybudovaná kaplnka Panny Márie v Ráztokoch. Obec získala nové hasičské vozidlo IVECO CAS 15 od MV SR a obec pre hasičov zakúpila tiež  kalové čerpadlo.


 


Úvodná stránka